| Chung-Ju-Lis | |
 |
|
| Rodné meno | Július Cupák |
| Ďalšie umel. mená | Stewardt |
| Narodenie | 12.04.1893 Vážany, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 24.03.1973 Borský Mikuláš, Československo |
| Povolanie | krajčír, kúzelník |
| Otec | obuvník |
| Matka | šička |
| Manželky | 1. manželka Mária rod. Rozborová |
| Deti | 2 dcéry – Helena a ? 2 synovia – Vlasto a Julo |
Majster modernej mágie a majiteľ magického stanového divadla, najväčšieho podniku svojho druhu, precestoval so svojou skupinou takmer celú Európu a svojimi výkonmi vzbudzoval úžas a obdiv v mnohých mestách a dedinách kontinentu.
Bábkoherec Július
Július Cupák sa narodil 12. apríla 1893 v obci Vážany pri Křoměříži. Umelecké sklony mal už od detstva. Ako školák vystrihoval zo šlabikára obrázky, priväzoval ich na nite a hral s nimi divadlo. Honorárom za deravý šlabikár bol výprask. To ho však neodradilo a už v deviatich rokoch bol riaditeľom divadelného súboru s 20 bábkami. Každú nedeľu hral u nich doma bábkové divadlo pre svojich rovesníkov. Vstupné na sedenie boli 2 grajciare, na státie 1 grajciar. Rodičia z toho zo začiatku radosť veľmi nemali. Deti vždy narobili neporiadok a spôsobili veľa starostí. Keď si však Július usporil z predstavenia nejaký ten šesták, neskôr aj zlatku, často si jeho mama prišla požičať „na večnú oplátku“. A tiež už nebránila jeho divadelníckej podnikavosti. Časom svoj divadelný súbor rozšíril na 50 sadrových bábok a vstupné zvýšil na 15 grajciarov. Hry, ktoré so svojím divadlom uvádzal, si vymýšľal sám.
Raz, keď jedna z jeho sestier dostala záškrt, lekár zakázal, aby do ich domu chodili cudzie deti. Júliusovi to však nedalo a keď jeho rodičia neboli doma, usporiadal na dvore predstavenie. Postavil tam veľký stan z látok, ktoré pobral mame zo skríň a kufrov, a na dvere vyvesil veľký plagát, ktorý pozýval na hru „Jak byla čarodějnice Hosana na devíti stromech pověšena“. Dvor bol plný detí tešiacich sa na predstavenie pod stanom. Okolo domu však išiel lekár a vôbec sa mu nepáčilo, čo uvidel. Nahnevaný strhol plagát a rozohnal Júliusovi obecenstvo. K tomu ešte začalo pršať. Július v rýchlosti uložil mamine látky, z ktorých bol postavený stan naspäť do skríň a na pôvodné miesta. Dovtedy však stihli zmoknúť. Za plesnivé a stuchnuté látky mu mama celé divadlo vyhádzala na ulicu.
Nový domov našlo divadlo v kôlni Júliusovho kamaráta, kde sa predstavenia konali pri svetle z karbidovej lampy. Karbidka však raz vybuchla a len tak tak nezhorel dom. Toto bol druhý zánik Júliusovho divadla, z ktorého sa už nikdy nespamätalo.
Kúzelník Stewardt
Po škole sa Július učil za krajčíra. Toto remeslo však čoskoro zavesil na klinec, keďže mu neposkytovalo dostatočný zárobok. Našiel si prácu ako železničiar, ale pracoval aj ako robotník, klobučník, nádenník, čašník, laborant v lekárni či ako sprievodca turistov po Šumave. Krajčírstvom si však často privyrábal.
Osudným sa mu stalo jedno veľké hračkárstvo v Prahe na Rytierskej ulici. Stretol tam predavača bruchovravca Burtona, ktorý vo svojom oddelení ponúkal aj kúzelnícky sortiment. Odvtedy si z každej výplaty chodil kupovať rôzne malé rekvizity a keď sa mu ich podarilo nazbierať dostatok, usporiadal v hostinci svoje prvé vystúpenie ako kúzelník. Vystúpenie však nedopadlo podľa jeho predstáv a zárobok bol mizivý. Zopár šestákov vyzbieraných do klobúka so slzami v očiach zašliapal v parku do zeme.
Musel to skúsiť inak. Spojil sa s pánom Mestkom, ktorý už mal licenciu na vystupovanie. Tiež si zvolil zaujímavý pseudonym a začal vystupovať pod menom Stewardt. Na predstaveniach, ktoré organizovali s kolegom Mestkom okrem iných účinkovala aj pavúčia žena. Takéto predstavenia mali úspech a priniesli aj nejaký ten peniaz k dobru. Okolo roku 1917 sa Július Cupák osamostatnil. Vyhľadával rôzne abnormality, ktoré potom predstavoval na jarmokoch. Po 1. svetovej vojne nastali pre neho veľmi úspešné časy a peniaze sa len tak hrnuli. Ako to sám opísal, bankovky nohou vtláčal do aktovky, aby ju mohol zavrieť. Lenže ako prišli, tak aj odišli. K tomu ho ešte opustila žena, ktorá mu zanechala štyri deti. Ale aj napriek nepriazni osudu sa rozhodol vybudovať kúzelnícke divadlo.
Majster Chung-Ju-Lis
S obnoseným frakom, rozpadnutými topánkami, zopár kuframi rekvizít a so svojimi deťmi prišiel na Slovensko a usadil sa v Borskom Mikuláši. Tam spoznal jednu ženu, ktorá prežívala podobný osud. Volala sa Mária Rozborová a stala sa jeho manželkou. Postupom času Július Cupák vybudoval najväčší podnik svojho druhu. Vystupoval ako majster modernej mágie Chung-Ju-Lis. Jeho magické stanové divadlo malo javisko veľké 20×12 metrov. Zamestnával konferenciéra, viacerých pomocníkov a asistentky. Pracovali u neho aj jeho deti a neskôr i vnúčatá. Divadlo prepravoval vlakom, pričom potreboval až šesť vagónov. Neskôr vlastnil osobné auto, závodné auto, dve nákladné autá a maringotky. Vystupoval vo fraku a v cylindri alebo v kostýme Číňana. Rekvizity si zaobstarával nielen z Viedne, ale aj z Prahy od Leopolda Beránka.
Do repertoára Chung-Ju-Lisa patril napr. jeho originálny výkon a vrchol javiskovej techniky „Zmiznutie závodného auta“, vznášajúca sa dáma „Kráľovná vzduchu“, svetelný fenomén „Fata Morgana“ či záhada všetkých záhad „Neviditeľné X lúče“. Senzáciou divadla bola ľudská abnormalita a patologická záhada – žabí muž Roko. Ďalšou kuriozitou bol Bracháček, napoly muž – napoly žena.
So svojím divadlom precestoval takmer celú Európu, od Paríža po Bukurešť, pričom nevynechal Prahu, Viedeň, Bratislavu, Košice a mnohé ďalšie mestá, mestečká a dediny. Jednu sezónu v rokoch 1931-1932 cestovali spolu s moravským kúzelníkom Pasparthom, s ktorým mali spoločný program.
Starostliví Cupákovci
Činnosť kočovného magického divadla bola ukončená jeho znárodnením. S pribúdajúcimi rokmi si Chung-Ju-Lis postavil vo dvore svojho domu v Borskom Mikuláši malé kino. To mu však bolo tiež znárodnené. Stal sa jeho vedúcim a spolu s manželkou sa starali o kultúru v obci. V kine i naďalej organizoval varietné predstavenia. Po založení spolku Červeného kríža v Borskom Mikuláši v roku 1952 sa stal jeho vedúcim a staral sa o šírenie zdravotníckej osvety a poskytovanie prvej pomoci obyvateľom obce. Spolu s manželkou sa starali o rodný dom Jána Hollého v Borskom Mikuláši, ktorý bol v tom čase zanedbaný. Zohnali dobový mobiliár, upravili okolie domu a v roku 1957 zorganizovali slávnosť jeho znovuotvorenia. Manželia Cupákovci sa o dom ešte dlho starali a jeho návštevníkom prednášali o živote Jána Hollého. V roku 1967 Júliusa opustila manželka a 24. marca 1973, na výročie narodenia Jána Hollého, odišiel aj majster modernej mágie Chung-Ju-Lis. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne v Borskom Mikuláši.
Zdroje:
Paměti komedianta. Česká magie, 1/1970, s. 13.
Cintulová, Oľga. Magické divadlo CHUNG-JU-LIS. Búranské zvesti, 1/2020, s. 32-33.
Beránek, Vladimír. Kouzla bez opony. Vydané vlastným nákladom, Praha 1994.
Pasparth. https://www.pasparth.cz/
| Chung-Ju-Lis | |
|
|
| Rodné meno | Július Cupák |
| Ďalšie umel. mená | Stewardt |
| Narodenie | 12.04.1893 Vážany, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 24.03.1973 Borský Mikuláš, Československo |
| Povolanie | krajčír, kúzelník |
| Otec | obuvník |
| Matka | šička |
| Manželky | 1. manželka Mária rod. Rozborová |
| Deti | 2 dcéry – Helena a ? 2 synovia – Vlasto a Julo |