Pasparth

Pasparth
Rodné meno	Jan Zaorálek
Narodenie	29.05.1889 Přerov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	21.09.1962 Kroměříž, Československo
Povolanie	kúzelník
Otec	František Zaorálek, roľník
Matka	Anna rod. Zavadilová
Manželky	Zemanová (1916-1919) Filoména rod. Večeřová (1921-1930) Mária rod. Revaiová (1930-1962)
Deti	1. dieťa, 2. dieťa, Jan, Helena, Tomáš, Petr

Vypredané sály, nákladná reklama, obdiv divákov a uznanie kolegov kúzelníkov. Pasparth, vlastným menom Jan Zaorálek, počas svojej kúzelníckej kariéry, ktorá trvala obdivuhodných 55 rokov, precestoval celé Československo.

Ako sa z Jana stal Pasparth

Jan Zaorálek sa narodil 29. mája 1889 v Přerove na Morave. Už ako trojročnému mu zomrela mama na otravu a tak sa spolu so svojimi dvomi súrodencami dostal do starostlivosti príbuzných, ktorí bývali v obci neďaleko Přerova. Do rodného mesta sa vrátil až ako štrnásťročný, keď sa po škole išiel učiť za pekára. Vtedy sa mladý Jan stretol s nadšeným amatérskym kúzelníkom Karlom Moravcom. Ten si ho obľúbil, vzal ho k sebe ako pomocníka a odišli spolu vystupovať do Prahy. Moravec volal Jana „Paspartku“, hoci dodnes nikto nevie prečo. Jan v Prahe zbieral skúsenosti a zoznamoval sa s ďalšími kúzelníkmi. Jeho novými priateľmi sa stali napr. kúzelník Balzar, Leopold Beránek či Karel Juza. Nejaký čas pracoval aj ako premietač v Biografe Viktora Ponrepa, kúzelníka a majiteľa prvého stáleho kina v Prahe.

Jan zostal v Prahe do svojich osemnástich rokov. Potom sa vydal na vlastnú kúzelnícku dráhu. Vystupoval pod umeleckým menom Pasparth, ktoré si zvolil podľa svojej prezývky a jeho prvým pomocníkom sa stal Adam, s ktorým sa zoznámil v Prahe. Prvé vystúpenie mal 01.11.1907 v hostinci v obci Horní Moštěnice. Bohužiaľ, zvolený dátum, Sviatok všetkých svätých, mal za následok nízku účasť. Pasparth sa však nenechal odradiť. Cestoval po Rakúsko-Uhorsku, vylepšoval svoj program, vystupoval vo fraku a bavil divákov svojím osobitým moravským humorom.

Ilona

Na začiatku 1. svetovej vojny (1914 – 1918) odišiel slúžiť do rakúskeho Sankt Pöltenu, kde premietal v kine a vystupoval. Odtiaľ odišiel v roku 1916 do Prahy, aby sa tam oženil so slečnou Zemanovou. Po svadbe opäť odišiel slúžiť na vojnu, tentokrát do Sarajeva, kde zostal až do konca vojny. S pani Zemanovou mal dve deti, ktoré však veľmi skoro zomreli. V roku 1919 sa s manželkou rozviedol, ale skôr ako rozvod nadobudol právoplatnosť pani Zemanová zomrela.

V roku 1921 sa oženil druhýkrát. Svadba sa konala v Kojetíne, kde Pasparth v tej dobe býval. Za manželku si vzal o 10 rokov mladšiu Filoménu Večeřovú, s ktorou mal tiež dve deti – Jana a Helenu. Filoména sa neskôr stala jeho asistentkou a prijala umelecké meno Ilona, ktoré vzniklo skrátením jej krstného mena. Ako pomocníka, vodiča a zároveň ako atrakciu zamestnal v roku 1924 tridsaťročného černocha menom Gregor Kotto z Kamerunu. Ten u neho zostal necelých šesť rokov, až kým v roku 1930 neodišiel s Filoménou a ich deťmi do Berlína.

Pasparth zostal opäť bez manželky. Potreboval však asistentku do spoločného programu. Uverejnil teda inzerát, že „moravský kouzelník Pasparth hledá společnici pro kumšt“. Inzerát oslovil o 20 rokov mladšiu Máriu Revaiovú z obce Pitelová neďaleko Žiaru nad Hronom. Mária prevzala umelecké meno Ilona a začala s Pasparthom vystupovať. Krátko nato, ešte v roku 1930, sa Pasparth s Máriou aj oženil. Aj z tretieho manželstva vzišli dve deti – Tomáš a Petr.

Cesty Paspartha a Ilony

Keď začala Mária s Pasparthom vystupovať mal Pasparth auto Tatra 11 a dlh 160 000 Kčs. Tento dlh vznikol pri istom súdnom spore práve o toto auto. Pasparth taktiež kládol dôraz na reklamu a vynakladal na ňu nemalé prostriedky. Napr. istej firme zaplatil za tlač plagátov 35 000 Kčs. V roku 1930 si zase nechal vyrobiť mechanickú figurínu černocha, ktorá okoloidúcim rozdávala reklamné letáky. Figurína stála 5 000 Kčs a fungovala len jeden jediný deň, keďže ju deti toľko ťahali za ruky až jej neopraviteľne pokazili mechanizmus.

Záujem o vystúpenia Paspartha a Ilony bol vysoký. So svojím programom precestovali celú vtedajšiu republiku a vystupovali každý jeden deň, okrem obdobia medzi 15. májom a 1. júlom, kedy bolo veľa práce na poliach a divákov by veľa neprišlo. V rokoch 1931 a 1932 vystupovali spoločne s kúzelníkom Chung-Ju-Lisom. Ten vo svojom programe používal toľko rekvizít, že na ich prepravu potreboval nákladné auto. Ich spoluprácu nakoniec ukončili peniaze.

Rekvizity do programu zaobstarával Pasparth aj od Leopolda Beránka, s ktorým udržiaval priateľstvo prostredníctvom listov. V jednom z listov ho žiada o zaslanie rekvizít do ich celovečerného programu, ale tiež o zaobstaranie plechov na obloženie dverí ich bytu. Spomína aj starosť o svoju manželku a jej operáciu žlčníka.

V rokoch 1939 až 1940 si Pasparth nechal v Hulíne postaviť na tú dobu reprezentatívnu vilu. Spôsobil tým v meste istý rozruch, pretože vila bola zvláštna hneď v dvoch veciach. Mala rovnú strechu, niečo v tej dobe takmer nevídané, a zároveň mala na fasáde plastický nápis ILONA. Čo bolo v kúpeľných mestách bežnou praxou bolo v malom Hulíne veľmi neobvyklé. Vila mala aj krásnu záhradu s ružami a ďalšími okrasnými krami a stromami. Pasparth v nej veľmi rád trávil čas, keď nebol akurát na cestách. Pasparth bol veľmi uzavretý človek. Získať si jeho dôveru a priateľstvo bolo veľmi náročné. Ani s kúzelníkmi amatérmi sa nikdy nestýkal.

Nutná prestávka

Po vypuknutí 2. svetovej vojny (1939 – 1945) bolo vystupovanie Paspartha a Ilony sporadickejšie. Veľakrát nedostali povolenie na vystúpenie alebo nezohnali sálu. Na rok a pol dokonca úplne prerušili svoju umeleckú činnosť, aby sa vyhli prípadnému postihu za provokáciu, ktorú spôsobili počas vystúpenia na 1. mája 1942 v Olomouci. Pasparth premenil svietiacu lampu na československú vlajku. Nemeckí dôstojníci v prvých radoch to vzali ako súčasť vystúpenia, ale českí diváci v zbytku sály vstali a vzdali vlajke česť. Ilona rýchlo utekala do zákulisia po éter, poliala vlajku a spálila ju. Na odporúčanie priateľov sa Pasparth s Ilonou na čas schovali domov do Hulína. Keďže nemohli vystupovať žili vlastne na dlh – z otvoreného účtu na stavbu domu. Opäť začali cestovať so svojím programom až začiatkom roka 1944.

Na konci vojny mali na konte dlh 150 000 Kčs. Prispelo k tomu aj to, že do roku 1942 investoval do kúziel skoro pol milióna korún. Keď opäť začali s každodennými vystúpeniami vďaka dobrej návštevnosti sa im podarilo dlh v priebehu niekoľkých rokov zmazať. V povojnovom období bol ich ročný obrat až 1 milión korún. Z toho však zaplatili 30 % národnému výboru, 20 % Hudobnej a artistickej ústredni, odpočítali náklady a nakoniec im zostalo o niečo menej než 30 000 Kčs.

Pasparthov odkaz

Pasparth vystupoval až do konca svojho života. Posledné vystúpenie mal 14.09.1962 v moravskom meste Rousínov. Po návrate z vystúpenia dostal infarkt. Bol prevezený do nemocnice v Kroměříži, kde 21.09.1962 zomrel. V posledných chvíľach bola pri ňom Ilona, ktorej venoval svoje posledné slová: „V autě je ještě trochu benzínu; tak všechny rekvizity dej na hnůj, polej benzínem a zapal. Sbohem maminko a vdej se, na nikoho se nespoléhej, hovno sis se mnou užila!“ Pochovaný bol v urnovom háji v rodinnom hrobe na cintoríne v Hulíne.

Ilona jeho posledné želanie nesplnila. Rekvizity uchovávala pre vnuka Jiřího, syna ich najmladšieho syna Petra, ktorý sa Pasparthovi veľmi podobal. Nádej na pokračovanie rodinnej kúzelníckej tradície však zmarila Jiřího tragická nehoda na motorke v jeho osemnástich rokoch. Ilona teda v roku 1988 poskytla Pasparthove rekvizity Klubu moderní magie v Přerově.

Pasparthova druhá manželka Filoména Večeřová bola počas 2. svetovej vojny nútená rozísť sa s Gregorom Kottom. Vrátila sa do Československa, kde žila ako verná členka Českého magického svazu od jeho založenia až do konca svojho života.

Svojou 55-ročnou kúzelníckou kariérou a úspešnými vystúpeniami po celej republike sa moravský kúzelník Pasparth nezmazateľne zapísal do našich dejín kúzelníckeho umenia. Na jeho počesť bol nazvaný kúzelnícky festival s dlhoročnou tradíciou Pasparthův memoriál, ktorý sa koná v mestách na Morave. Jeho pamiatku si každoročne uctievajú aj kúzelníci, ktorí sa v deň jeho narodenín schádzajú pri jeho hrobe v Hulíne. A je to práve Pasparth, koho si združenie Unie moravských kouzelníků zvolila za svojho patróna.

Zdroje:
Pasparth. https://www.pasparth.cz/
Beránek, Vladimír. Kouzla bez opony. Vydané vlastným nákladom, Praha 1994.

Pasparth
Rodné meno	Jan Zaorálek
Narodenie	29.05.1889 Přerov, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	21.09.1962 Kroměříž, Československo
Povolanie	kúzelník
Otec	František Zaorálek, roľník
Matka	Anna rod. Zavadilová
Manželky	Zemanová (1916-1919) Filoména rod. Večeřová (1921-1930) Mária rod. Revaiová (1930-1962)
Deti	1. dieťa, 2. dieťa, Jan, Helena, Tomáš, Petr